Niekedy sa prichytím pri tom, že premýšľam nahlas. Sú to tie momenty, keď vypnem rádio v aute alebo len tak pozerám von z okna a v hlave mi blúdi jedna zásadná otázka: Aké by to bolo nechodiť do roboty, a predsa mať každý mesiac na účte peniaze?
Ruku na srdce, komu z nás táto myšlienka aspoň raz nenapadla?
Moderná doba alebo novodobé otroctvo?
Žijeme v modernej dobe, ktorá nám dáva obrovské technologické možnosti, no v základe sme stále uväznení v rovnakom kolobehu. Systém je nastavený jasne: človek musí vstať, odkrútiť si svojich 8 hodín v práci, vypýtať si od šéfa povolenie na pár dní voľna (rozumej dovolenku) a aspoň na chvíľu ochutnať, ako chutí skutočne slobodný život.
A akonáhle sa tie dva týždne slobody skončia? Šup naspäť do reality, kolotoč sa krúti ďalej.
Navyše je tu večná téma, ktorá vie zdvihnúť tlak – dane a odvody. Človek drie, snaží sa, no štát mu z jeho tvrdo zarobených peňazí vezme obrovskú časť. Často sa potom pýtame, pre koho vlastne pracujeme. Pre seba a svoju rodinu, alebo pre štátny aparát?
Čo hovoria neúprosné štatistiky?
Možno si poviete, že sú to len divné myšlienky alebo chvíľková kríza. Pravdou však je, že tieto úvahy majú reálny racionálny základ. Keď sa pozrieme na celoživotné štatistiky, čísla sú neúprosné.
Väčšinu svojho pozemského času strávime len dvoma činnosťami: buď spíme, alebo sme v práci.
Keď si odpočítate čas strávený spánkom, ktorý je nevyhnutný pre prežitie, zistíte, že najlepšie a najproduktívnejšie roky nášho života odovzdávame zamestnaniu. Na samotné „žitie“, plnenie snov a rodinu nám zostávajú len omrvinky v podobe víkendov a zopár dní platenej dovolenky.
Môj ďalší kuchársky pokus: Ako domáca pečená fašírka takmer privolala hasičov
Je v poriadku chcieť niečo viac
Premýšľať nad alternatívnym životom nie je bláznovstvo. Je to prirodzený prejav toho, že ľudská duša túži po slobode, nie po neustálom plnení príkazov a tabuliek. Netreba hneď zajtra dávať výpoveď, no tieto myšlienky môžu byť skvelým hnacím motorom.
Možno je načase začať uvažovať o pasívnom príjme, podnikaní na vlastnú päsť alebo jednoducho o hľadaní spôsobu, ako pracovať menej a žiť viac. Pretože čas je to jediné, čo si za peniaze späť nekúpime.
A čo vy? Ako často premýšľate nad tým, že by ste sekli s klasickou prácou od deviatej do piatej? Napíšte mi do komentárov!
